sobota 2. júla 2011

Čo dokážu človeku dať dva obyčajné dni.... 30.6. 2011

Ráno vstanem ako obvykle 6:50. Vstáva sa mi ťažko, aj keď viem, že je posledný deň školy.  Mám sa tešiť, či nie? Veď sa končí škola, máme dva mesiace pauzu, oddych od všetkých povinností. Ale takisto viem, že s niektorými spolužiakmi sa uvidím až o rok. Je mi smutno. A viem, že mi bude smutno.

Tak som o 8 prišla do školy. Väčšina ľudí tam už bola, Dominika mi dala kvet, o ktorý som ju poprosila, či by mi nemohla kúpiť, keďže pre mňa by bolo komplikované ráno ísť na tržnicu, a včera som na to zabudla. Prišla triedna, mala ešte nejaké povinnosti, podpisovali sme papiere, a vrátila nám peniaze čo vystali z výletu( 1euro). Potom nasledoval riaditeľkin krátky príhovor, o známkach o dochádzke, správaní atd. Dozvedeli sme sa že sme dosiahli najlepší prospech zo 4 ročného štúdia. Juchú. Veď aj mne sa konečne podarilo eliminovať všetky trojky na vysvedčení, takže som konečne nemala ani jednu.

Skončili sme asi o 9, a išli sme do Blacku( to je kaviareň, kúsok pod školou). Ja, Palo, Monča, Dušan, Kika, Mišo, Rika, Lesi a Paťo. Rozhodli sme sa, že sa nebudeme lúčiť, lebo sa ešte cez prázdniny musíme stretnúť.

Keď som prišla na intrák, bola tam ešte Aťa, Maja a Domča. Ani s nimi som sa srdcervúco nelúčila, dohodli sme sa že niekde cez prázdniny spolu pôjdeme.

Keď som prišla o 15:00 domov, zvoní mi telefón. Bola to pracovníčka z EF: ,,Ahoj Lucka, mám pre teba dobrú správu, našli sme ti rodinu. Myslím, že budeš spokojná, pretože je to v celkom veľkom meste, vo Worcestri, poznáš to?" ja som si hneď spomenula na worcestrovú omáčku, ale to som radšej nehovorila. ,,Vyzerá to tak, že budú celkom mladí, pretože majú syna ročník 1998, a budeš mať opäť hosťovskú sestru, asi z Nemecka, súdim podľa mena." Tak mi ešte chvíľku niečo hovorila, povedala mi o stretnutí, ktoré má byť zajtra (1.7.2011), či prídem. Povedala som, že samozrejme.

Tak som opäť dostala rodinu. Hneď som im napísala krátky mail:
Hello the Wall's family! I just got to know I have a host family . I am really excited to get know you, your son and Heidi, although I don't know yet anything about you. I've tried to find you on facebook. It was unsuccesful, there is so many people with that same name as you. I would like to talk to you as soon as possible! Honestly, I can't wait to meet you all in person, and spend a wonderful year with you.
Lucia
  
Tak čakám na odpoveď, a medzitým rozmýšľam ako pôjdem do Bratislavy, keďže nikto z mojich rodičov nemôže. Tak ma napadol veľmi spontánny nápad. Pôjdem s Palom. A tak idem s Palom. 


Dobrú noc 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára