Deň ako každý iný... Alebo nie?

Včera bol vážne "busy" deň. Už od pondelka som vedela, že ideme v stredu do cestovky vybrať dovolenku. Tak sme sa ja, mamina a babka vybrali do agentúry, v ktorej sme si aj minulý rok vybrali dovolenku do Tuniska. Netrvalo to dlho, pokiaľ nám našli last minute do Egypta. 5* hotel v Hurghade, na 12 dní, all inclusive odlet 14.7. Neváhali sme. Po asi polhodinke sedenia v csetovnej kancelárii sme už mali vybratú dovolenku a vybavené aj všetky papiere.

Potom nastal trošku zhon, babina zistila, že nemá kufor, plavky atď. A tak sme začali behať po meste, čo milujem :D

Ja som bola navyše v časovej tiesni, nemala som opraté ani šaty a taktiež som potrebovala dokúpiť nejakú kozmetiku a Palo mal prísť o štvrtej. Chceli sme ísť hrať ešte aj tenis, no keďže som mala už aj cestovnú horúčku, kurty boli voľné len v obmedzenom čase, tak sme to zrušili. 
Palo bol potom od štvrtej do ôsmej u nás. :) A večer sme konečne spravili Mišovi radosť a dali sme sa na facebooku oficiálne do vzťahu.

Teraz stojím už polhodinu pred check-inom na letisku v BA, vôbec sa to nehýbe :D

Tak vám prajem všetkým krásnych 12 dní, ja budem mimo civilizácie, bez internetu :P

Deň 12., Tenis!!!

Dnešný som musela vstať o pol ôsmej. Samozrejme nie z vlastnej vôle. Každý prázdninový deň zvyknem vstávať, niečo okolo 10 alebo 11 a tak mi tieto "skoré" ranné hodiny trošku rozhodili organizmus. Bolel ma žalúdok a nemala som žiadnu silu. Tak som si radšej ešte po raňajkách lahla a spala som do mojej obyvklej 11. hodiny.

Keď som sa zobudila išla som k babke. Myslela som si, zase sa tam unudím na smrť. Ale nebolo to až také hrozné ako som čakala. Babka s dedkom mali dobrú náladu. A tak sme sa o všeličom rozprávali. Napríklad aj o tom, prečo stále chodím do Nitry :D Tak som vyšla s pravdou von. Chodím tam za Palom. A čo?! Potom nasledovala krátka prednáška o tom, ako dievča nemá chodiť za chlapcom a nech ho radšej pozvem k nám. No skúsim. :D

Asi o 4 mi zavolala mamina, či nechcem ísť hrať tenis. Pravdaže, chcela som. A tak sme o 6 dorazili na kurt. Na vedľajšom hrali nejakí starší páni štvorhru. Myslím, že to bude pravda, ak poviem, že sa stále na mňa pozerali. :D Bolo mi to trochu nepríjemné, zvlášť keď som sa prvú polhodinu strápňovala ako sa dalo.
Potom si ma ale zobral do opatery náš známy a zároveň aj tenisový tréner, Miloš. Ten mi dal fakt kvalitný tréning a dosť ma chválil. Forhand mi išiel výborne. Horšie to bolo s backhandom, tam asi trištvrtina loptičiek skončila v sieti. Ale naozaj ma to bavilo. Cítila som ako sa zo mňa vyplavovali endorfíny. Úžasný pocit :)

Dúfam, že si čoskoro znova zahrám tenis. A ako som tak rozmýšľala, mohla by som skúsiť začať brať tenis serióznejšie. Uvidíme, či sa v Anglicku bude dať niečo poriešiť :) Ale ak aj nie, tak si aspoň ešte užijem prázdniny a budem sa snažiť byť na kurte tak často, ako sa dá :)

Dobrú noc prajem všetkým :)

Deň 5., Varenie

Aby som zahnala nudu, rozhodla som sa, že dnes trochu pomôžem v kuchyni a pripravím niečo na jedenie.

Urobila som grilovanú a dusenú zeleninu ako prílohu k pečenému bravčovému mäsu. Bolo to veľmi jednoduché ale každý musí nejak začať, a keďže ja nie som vo varení žiadny epert, vybrala som si pre začitok najjednoduchšiu variantu prílohy.

A zároveň som pre vás pripravila takýto pracovný postup:

Grilovaná zelenina

1. Všetku zeleninu som mala z našej vlastnej záhrady. Zobrala som si papriku, mrkvu, hrach, petržlen, rajčiny, cibuľku a mladú kukuricu a cuketu.

                                            

                                                 2.Zeleninu som umyla a očistila.

3.Potom zeleninu nakrájame, a postupne dávame na gril.

4.Môžme si ju dochutiť aj nejakým korením alebo soľou, podľa chuti. Ja som ju len osolila.

5.Výsledný efekt... nakoniec si to ešte môžte pokvapkať olivoým olejom a podávať. 

Dusená zelenina

1.Očistenú a nakrájanú mrkvu, dáme na panvicu s olejom.

2.Pridáme na kolieska nakrájanú kukuricu, na slížiky nakrájaný petržlen, a cibuľku.

3.Ďalej pridáme hrach, a potom dusíme asi tak 10-12 minút.

Toto je výsledný efekt. Ako môžte vidieť, je tam grilovaná a dusená zelenina a mäso zapekané so špeciálnym zapekacím syrom. Nepotrebujete žiadnu inú prílohu. Takto  je to chutné a zároveň zdravé.

Dobrú chuť :)

Deň 4. , Nákupy s dvojičkami

Včera, 4.7.2011, som bola v Nitre. Dohodli sme sa s Lesi a s Rikou, s mojimi spolužiačkami, ktoré sú mimochodom dvojičky, že pôjdeme na nákupy. Ja som to však myslela tak, že oni si budú nakupovať a ja im budem robiť poradcu. :P Spočiatku to tak však aj vyzeralo. V Mlynoch sme obehli viacero obchodov. Najprv HaM, potom Promod, Mango, New Yorker, Gate, Kenvelo, Lindex....

Potom za nami prišiel Palo. Rika povedala, že by si dala niečo jesť, tak sme išli na tretie poschodie, do fastfoodov. Lesi, Rika aj Palo, všetci si dali niečo na jedenie, len ja som však zostala na sucho. Nebola som ani hladná, ale na druhej strane aj keby som bola, nemohla by som si to dovoliť. Pretože som zase neodolala, tej žltučkej trigovici v Gate, veď stála len 10eur a ja predsa trigovicu potrebujem, a tak mi nezostali žiadne peniaze. Iba na cestu domov.

Čas ubehol tak rýchlo, že keď sme sa pozreli na hodinky, už bolo 6 hodín, tak sme sa začali trocha ponáhľať, pretože dvojičky išli na autobus. Keď sme prišli na stanicu, stretli sme Monču a Dušana ( spolužiačku a jej frajera), tiež tam mali už obidvaja autobusy, každý na iný smer. Potom som sa poohliadla a zistila som, že aj autobus do Topoľčian onedlho odchádza. Tak sme sa veľmi narýchlo rozlúčili a pobrali sme sa každý svojou cestou, domov.

Keď som prišla domov, zistila som, že nikto nie je doma a ja nemám kľúče. Tak som ešte asi 15 minút čakala pred domom. A mňa tak strašne boleli nohy.

Hoci, by sa mohlo zdať, že som prežila pekný deň s priateľmi, ja som mala pocity trochu rozpačité. Poznáte ten pocit, keď sa na niečo tak veľmi tešíte a zrazu sa cítite byť totálne odveci tam, kde ste si mysleli, že patríte?

Aj napriek odhodlaniu, nič si nekúpiť, som skončila s týmto.... Am I a shopaholic?? 

Čo dokážu človeku dať dva obyčajné dni....1.7.2011

Prvý prázdninový deň, a ja vstávam o pol 7. Prečo? Lebo idem na EF meeting do Bratislavy. Idem na autobus do Nitry, tam sa stretnem s Palom a odtiaľ do BA.

Hneď ako som vstala, pozrela som sa na mobil. Nový mail! Hosť. rodina mi odpísala. :) Zlepšilo mi to náladu a tak som sa s úsmevom na tvári vydala v ústrety novému dňu. 

O 10 sme už aj s Palom dorazili do BA. Nevedeli sme však, ako sa dostaneme zo stanice do EF, ktoré je na Štefánikovej 19. Palo sa spýtal jednej pani(?) tá povedala, že máme ísť 208, električkou, lebo pešo to je ďaleko. Tak sme to išli pozrieť, no nejako sa nám to nepozdávalo. Potom som teda vytiahla mobil a pozreli sme si mapu. Ešteže má Palo také dobré orientačné schopnosti. Doviedol nás presne k cieľu :) . Dokonca sme tam boli v predstihu, tak sme ešte čakali pred agentúrou, lebo mi bolo trápne ísť tam skôr.Keď už bolo o 5 minút 11 vyšla z dverí Sabína, koordinátorka, a zavolala ma dnu. Palo povedal, že on sa ide prechádzať a nech mu potom zavolám, keď skončím. 

Stretnutie trvalo asi hodinu a pol. Bolo to trošku nudné :P väčšinou hovorili to, čo som už vedela. Boli tam aj dvaja šutdenti, ktorí sa práve vrátili z VB, Juraj a Saša, potom som tam bola ja, a ešte nejaké dve baby ,s ktorými budem letieť. Jedna tam bola s rodičmi a druhá sama, tak ako ja. Všimla som si jeden veľmi "podstaný" detail. Všetci v miestnosti sme mali hnedé oči, až na Juraja :D 

Dobre, stretnutie sa skončilo vyšla som z kancelárie zavolala Palovi a išli sme do mesta, niekde na obed, pretože som bola hrozne hladná. Chcela som ísť na nejaký steak, tak sme si dali do mobilu vyhľadať nejaké luxusné reštaurácie kde robia steaky. Našli sme jednu volala sa "UPSIDE DOWN", pozdávala sa nám tak sme tam išli. Sadli sme si na terasu, čašníčka nám doniesla jedálny lístok, spýtala sa či budeme jesť. "Áno" odpovedali sme. Otvorili sme menu no v tom nás nejako prešla chuť. Jeden steak stál asi všetko čo som mala v peňaženke." Tak, čo teraz Palo?", "no asi pôjdeme inde". Bože to bol trapas. Tak sme sa  museli nenápadne zdvihnúť a radšej ísť preč. 

Potom sme našli nejakú inú reštauráciu, ceny boli prijateľné. Dobre sme sa najedli a pokračovali sme v prehliadke mesta. Pre Pala to už nebolo nič nové, keďže za tú hodinu a pol obehol toho vcelku dosť. 

Rozhodli sme sa, že máme chuť na zmrzlinu tak sme zakotvili v McDonald's na McFlurry, lentilkovú.

Z BA sme odišli o pol 5. Do NR sme prišli asi o pol 6, prechádzali sme sa ešte po meste, potom sme zavolali Miša a nakoniec o 19:55 ma išli odprevadiť na vlak. Tam sa mi stala jedna veľmi nepríjemná vec, na ktorej sa Mišo s Palom straaaaaaaaaaašne zabávali. Ako som tak stála vo vlaku, hlava vystrčená von z okna, okno sa samé zavrelo a tresklo mi do nosa. Áno, veľmi smiešne. Ale to ste ešte nevideli Pala s Mišom, ako sa na tom zabávali. No čo už, aspoň sa mali na kom smiať ;) 

O štvrť na 10 som prišla domov. Bola som sama asi do štvrť na 11, pretože naši boli v Brne. O pol 11 som išla spať. Bola som taká unavená, že som aj hneď zaspala a snívali sa mi nechutné sny o potkanoch. 

 Takže prvý prázdninový deň je za mnou, hodnotím ho na 1, až na to hlúpe vlakové okno :D 

Prajem všetkým pekný deň! 

Čo som dostala v EF:

Tričko EF

Student ID card

Taška do lietadla

Moja anglická sim karta

Čo dokážu človeku dať dva obyčajné dni.... 30.6. 2011

Ráno vstanem ako obvykle 6:50. Vstáva sa mi ťažko, aj keď viem, že je posledný deň školy.  Mám sa tešiť, či nie? Veď sa končí škola, máme dva mesiace pauzu, oddych od všetkých povinností. Ale takisto viem, že s niektorými spolužiakmi sa uvidím až o rok. Je mi smutno. A viem, že mi bude smutno.

Tak som o 8 prišla do školy. Väčšina ľudí tam už bola, Dominika mi dala kvet, o ktorý som ju poprosila, či by mi nemohla kúpiť, keďže pre mňa by bolo komplikované ráno ísť na tržnicu, a včera som na to zabudla. Prišla triedna, mala ešte nejaké povinnosti, podpisovali sme papiere, a vrátila nám peniaze čo vystali z výletu( 1euro). Potom nasledoval riaditeľkin krátky príhovor, o známkach o dochádzke, správaní atd. Dozvedeli sme sa že sme dosiahli najlepší prospech zo 4 ročného štúdia. Juchú. Veď aj mne sa konečne podarilo eliminovať všetky trojky na vysvedčení, takže som konečne nemala ani jednu.

Skončili sme asi o 9, a išli sme do Blacku( to je kaviareň, kúsok pod školou). Ja, Palo, Monča, Dušan, Kika, Mišo, Rika, Lesi a Paťo. Rozhodli sme sa, že sa nebudeme lúčiť, lebo sa ešte cez prázdniny musíme stretnúť.

Keď som prišla na intrák, bola tam ešte Aťa, Maja a Domča. Ani s nimi som sa srdcervúco nelúčila, dohodli sme sa že niekde cez prázdniny spolu pôjdeme.

Keď som prišla o 15:00 domov, zvoní mi telefón. Bola to pracovníčka z EF: ,,Ahoj Lucka, mám pre teba dobrú správu, našli sme ti rodinu. Myslím, že budeš spokojná, pretože je to v celkom veľkom meste, vo Worcestri, poznáš to?" ja som si hneď spomenula na worcestrovú omáčku, ale to som radšej nehovorila. ,,Vyzerá to tak, že budú celkom mladí, pretože majú syna ročník 1998, a budeš mať opäť hosťovskú sestru, asi z Nemecka, súdim podľa mena." Tak mi ešte chvíľku niečo hovorila, povedala mi o stretnutí, ktoré má byť zajtra (1.7.2011), či prídem. Povedala som, že samozrejme.

Tak som opäť dostala rodinu. Hneď som im napísala krátky mail:
Hello the Wall's family! I just got to know I have a host family . I am really excited to get know you, your son and Heidi, although I don't know yet anything about you. I've tried to find you on facebook. It was unsuccesful, there is so many people with that same name as you. I would like to talk to you as soon as possible! Honestly, I can't wait to meet you all in person, and spend a wonderful year with you.
Lucia
  
Tak čakám na odpoveď, a medzitým rozmýšľam ako pôjdem do Bratislavy, keďže nikto z mojich rodičov nemôže. Tak ma napadol veľmi spontánny nápad. Pôjdem s Palom. A tak idem s Palom. 


Dobrú noc