Half term in Wales

V sobotu 22.októbra sa stali dve veci. Prvá, že som ostala už len jediná výmenná študentka v dome, pretože druhá študentka z Nórska odišla domov. Druhá vec, že sme vyrazili na náš prvý spoločný výlet s mojou hosťovskou rodinou do Walesu, na karavane. Hrozne som sa tešila, pretože karavan som videla zvnútra akurát tak raz v živote na autosalóne asi v ôsmom ročníku základnej školy. Cesta do Walesu trvala 4 hodiny a bola trochu nudná ale tie pohľady ktoré sa mi po ceste naskytovali stáli fakt za to. Krásna waleská príroda, zelené kopce, murované domy a ovce. Všade ovce.

Keď sme dorazili do nášho campu bola som veľmi prekvapená, predstavovala som si to totiž úplne inak. Predstavovala som si veľký camp plný karavanov a ľudí. Namiesto toho sme prišli na miesto tiché a prázdne. Bol to veľmi malý camp a bol súkromný. No a my sme mali to najlepšie miesto s výhľadom na, neviem presne ako sa to volá ale je to taký kúsok mora ale nie je to ešte celkom more, je to niečo ako rieka a more dokopy a je to dosť blatové ale pekné. :D


Prvá noc v karavane bola prekvapivo dobrá a spala som pohodlne. Cez deň, v pondelok, sme sa vybrali na prechádzku do pubu ktorý mal byť dole kopcom po ceste popri mori. Prechádzka to bola dobrá ale veľmi dlhá, Harrisonovi sa to moc nepáčilo tak trochu trucoval a chcel si zobrať taxíka no samozrejme rodičia mu nedovolili :D

Noc z pondelka na utorok bola hororová. Vietor fúkal tak silno, že to som ešte nezažila. Stan ktorý sme cez deň postavili ku karavanu zlomilo a ja som myslela, že nás odfúkne aj s karavanom. Ja mám takéto dobrodružstvá rada ale toto už bolo moc. Slzy som mala na krajíčku lebo s karavanom to hádzalo ako s nejakou handrou.


No ale aj po tejto strašnej noci nastalo ráno, a začal sa nový deň vo Walese v ktorý sme na moje želanie išli do neďalekého Barmouthu a ja som sa mohla kúpať v mori. Bolo to super, voda bola studená ako inak na konci októbra ešte k tomu aj voda Írskeho mora ale mne to teda vôbec neprekážalo. Užívala som si a prišli aj moje obľúbené veľké vlny do ktorých som sa asi polhodinu hádzala až pokiaľ mi už naozaj nezačala byť veľká zima.

V utorok sme s Fionou boli väčšinu dňa samé, pretože Mark, Harrison a ich kamarát Ben ktorý prišiel v pondelok, išli na mountain biking. Polovicu dňa sme ako inak prespali, a potom sme išli na prechádzku s Ruby opäť popri tom blatovom mori. Keď sme sa vrátili a v campe už boli aj Mark, Harrison a Ben, ktorý sa už aj pripravoval na odchod. A tak sme sa my "rodina" vybrali do Fairbournu na "take away"                                                                večeru, konkrétne fish and chips na pláži. Harrison bol však nespokojný. Vraj mu už fish and chips nechutí. Keď sme sa teda dostali do mesta išli sme len na pláž, bola krásna, a mohli sme ísť naspäť. Harrison chcel ísť do pubu tak sme teda išli do pubu neďaleko nášho campu. Keď sme tam prišli čakalo nás nemilé prekvapenie. Boli trošku "out of food" a tak sme mohli znova nasadnúťdo auta a išli sme do Barmouthu. Medzi tým, ja už úplne vyhladovaná som sa cítila hrozne a tie kopce a serpentíny na cestách na mňa moc dobre nepôsobili. No našťastie sme sa dostali do Barmouthu zašli sme do fish and chips obchodu a konečne sme sa najedli.Moj ryba bola trochu bez chuti no nechcela som už zhoršovať situáciu tak som bola radšej ticho. Večer v karavane sme hrali Pictionary. Je to spoločenská hra, kde hráči sú v tímoch, v našom prípade ja a Fiona, Mark a Harrison, a jeden kreslí slovo ktoré si vytiahne na kartičke a druhý háda. Prvé kolo bolo hrozné a my sme sa s Fionou ledva pohli z miesta, povedala by som, že kvôli mne pretože som dostávala akurát také slovíčka, o ktorých som ani nemala tušenia čo znamenajú, no postupne som sa zlepšovala. Druhú hru síce vyhrali opäť Mark s Harrisonom ale už to bolo tesnejšie a myslím, že keby hráme tretie kolo už by sme s Fionou vyhrali.

V stredu teda predposledný deň, som asi tak polovicu dňa prespala pretože som sa necítila dobre no popoludní sme išli na túru na Blue Lake, s mojim zámerom- kúpať sa. Keď sme tam prišli boli tam aj iní ľudia a bolo mi trochu trápne zrazu sa zo zimnej bundy vyzliecť do plaviek no nemohla som čakať kým sa to úplne vyprázdni a tak som to jednoducho musela urobiť. Myslím, že tí ľudia si o mne mysleli všetko, len nie to, že som normálna a zčista jasna som mohla vidieť ako krútili hlavami. No nech si myslia, čo chcú. Bolo to úžasné,  no jediné čoho som sa bála bola hĺbka jazera a to čo v tých hlbinách na mňa číha no Mark a niekoľkí pozorovatelia ma uistili, že tam nič nie je pretože v takej chladnej vode iste všetky živočíchy pomreli. A tak som si veselo plávala v hlbokom modrom jazere ukrytom medzi skalami, chladnom ako ľad...