Ahojte! Hneď na úvod by som sa chcela ospravedlniť všetkým, ktorí čítajú alebo aspoň čítali môj blog za to, že som už presne mesiac nenapísala ani jeden jediný článok. Neviem akú výhovorku si nájsť, je to asi spôsobené iba mojou lenivosťou. Takže teraz vám musím môj uplynulý mesiac zhrnúť v jednom článku.

Na konci Septembra, myslím, sa nestalo nič svetaborné ale neviem, či som vám spomínala, že chodím do orchestra. Áno, už asi vyše mesiaca. V orchestri sú prevažne starí ľudia a tým starí myslím starí. Ja sa čudujem, že vôbec ešte vládzu držať tie nástroje v ich starých flaktých rukách. No väčšina z nich, musím priznať, je lepšia ako ja. Veď bodajby nie, keď ako sa mi minule zdvôveril jeden dedko, ten hrá na husle už 77 rokov!!  To je teda dlhá doba. Ale inak sú to ľudia veľmi milí a chcú sa so mnou rozprávať a zaujíma ich odkiaľ som prišla.

Druhá dôležitá vec boli moje narodeniny, 2.októbra. Moja hosťovská rodina mi pripravila naozaj výnimočný deň. Hneď ráno mi zaspievali "Happy Birthday" a dali mi darčeky, veľkú pohľadnicu a niečo ako dupačky pre dospelých celé ružové s kravičkami na nohách.  Potom sme celý deň boli spolu, sedeli sme v obývačke pozerali sme televízor a rozprávali sme sa a poobede sme išli na bowling. Keďže ja som to predtým hrala len raz v mojom živote a ten raz bol už niekoľko rokov dozadu žiadne heroické zhadzovanie koliek sa nechystalo ale ani také zlé to zase nebolo. Keď sme prišli domov nasledovala ďalšia príjemná časť dňa a to večera. Špeciálna sviatočná večera len kvôli mne- steaky! Ja som dostala ten najväčší ktorý sa mi skoro ani nezmestil na tanier. Sama som tomu neverila ale predstavte si, celý som ho zjedla. Po vynikajúcich steakoch nasledovala čerešnička na torte- torta :-D Áno taká pekná so sviečkami a s ozdobami. Ja torty síce moc neobľubujem ale táto bola vážne dobrá. A môžem skonštatovať že môj prvý deň ako 17-ka bol naozaj výnimočný, nezabudnuteľný a krásny.

No a posledné dva týždne sa nedeje nič. Už si uvedomujem, že som sa dostala do stereotypu. A navyše som hrozne zlenivela, nechce sa mi nič robiť, alebo skôr nechce sa mi hýbať rozumom! Áno to je ten správny výraz! Okrem toho, že hovorím takmer neustále cudzím jazykom, nerozmýšľam. Nie som k tomu donútená, V škole mám len 3 predmety. Geografia, Médiá a Matematika. Na geografii nič neorozumiem lebo pojmy sú veľmi ťažké a navyše aj učivo je strašne nezáživné, tak si kreslím alebo si škrtám čiarky, ktoré znamenajú minúty do konca hodiny. No a viete čo? Nikdy sa nesťažujte na naše 45 minútové hodiny, To je pre mňa už ako nič.Tieto nezáživné 120 minútovky ma ubíjajú k smrti. Druhý predmet je Médiá, máme tam zábavného učiteľa a navyše väčšinu času pozeráme filmy a potom ich rozoberáme. Už sme pozerali Children of Men(stal sa jedným z mojich obľúbených filmov), Moon(tak to som fakt nepochopila), District 9(blbosť) a naposledy Avatar, do ktorého som sa znova zaľúbila. No a na matematike tak to je primitívne, to čo sa učíme, násobenie delenie desatinných čísel, zlomky, uhly terojuholníky to už mám za sebou asi tak pred 8 rokmi.

Tak dúfam, že vás tento článok príliš neunudil. A naozaj už budem písať!