V prvom ročníku gymnázia som sa dozvedela, že študenti chodia na výmenné pobyty. Niektorí boli v USA, iní na Novom Zélande, v Anglicku, Nemecku, no skrátka chodí sa do rôznych kútov sveta. Táto možnosť ma zaujala. Povedala som si, že by bolo dobré niečo takéto vyskúšať. Zažiť nové veci, spoznať nových ľudí, naučiť sa jazyk... V jeden deň som túto myšlienku povedala môjmu otcovi. Nebol proti. Bola som hrozne šťastná. Začala som si na internete všetko zisťovať. Našla som si zopár agentúr, pozerala som aké majú ponuky, referencie a taktiež aj ceny. Viacero kancelárií ponúkalo Nový Zéland. A to bola práve krajina, ktorá ma veľmi zaujala. Keď som to však povedala ocinovi, neschválil mi to. Bolo to veľmi drahé. Povedal, že môžem ísť do Ameriky. Bola som trochu sklamaná, ale samozrejme som neodmietala. Dlho som teda surfovala na internete a bola som celkom zažratá do témy výmenný pobyt, až sme sa jedného dňa rozhodli, že tento môj sen začneme seriózne riešiť, najmä potom ako som sa dozvedela, že aj moja spolužiačka Janka ide do USA.
Išli sme teda do Bratislavy, kde väčšina spoločností mala svoje sídla. Ako prvú sme navštívili EF. Táto je najväčšia a taktiež najlepšia na Slovensku. Keď sme tam prišli, boli veľmi milé. Spravili nám čaj a rozprávali sme sa. O tom, kde a kedy by som chcela ísť, povedali nám všetky podstatné informácie a nakoniec sa ma spýtali, či teda rovno môžme spraviť vstupný pohovor v angličtine. Ja som povedala,že nie. Nebola som na to psychicky pripravená :D Teda aspoň to som si myslela. A hlavne mi bolo trápne rozprávať sa tam po anglicky keď vedľa sedeli nejakí druhí ľudia. Po krátkom presviedčaní a ponuke, že pôjdeme do druhej miestnosti kde budeme sami som teda na to pristala. Pracovníčka mi kládla rôzne otázky o mne, o mojich záujmoch, o škole a o tom ako by aj mala vyzerať moja budúca hosťovská rodina. Chvíľu sme teda konverzovali. Keď sme pohovor ukončili povedala mi, že sa na výmenný pobyt veľmi hodím. Najmä pretože bývam na internáte a rodičia sú rozvedení teda aj doma bývam s otcovou priateľkou a jej dcérou.
Keď sme odišli z EF išli sme ešte do jednej agentúry. Tá sa nám však nezdala natoľko atraktívna, tak sme sa rozhodli pre EF.
O niekoľko dní mi prišiel mail, s predbežnou prihláškou. Vyplnila som ju odoslala a zopár dní na to mi už prišili ďalšie veci na vypĺňanie. Dostala som aj svoje prihlasovacie meno a heslo na konto, kde som mala všetky materiály, ktoré bolo treba vytlačiť, vyplniť, a preskenovať. Boli to hodiny a hodiny vypĺňania a vybavovania všetkých papierov. Keď som však odoslala mojej koordinátorke posledný formulár, spokojne som si vydýchla a odpoveď na môj mail znela: gratulujeme si úspešne prijatá do programu, môžme ti začať hľadať rodinu. Bol to skvelý pocit, cítila som, že veci sa posúvajú vpred a pobyt v USA nie je už len môj vyźdušný zámok ...
Išli sme teda do Bratislavy, kde väčšina spoločností mala svoje sídla. Ako prvú sme navštívili EF. Táto je najväčšia a taktiež najlepšia na Slovensku. Keď sme tam prišli, boli veľmi milé. Spravili nám čaj a rozprávali sme sa. O tom, kde a kedy by som chcela ísť, povedali nám všetky podstatné informácie a nakoniec sa ma spýtali, či teda rovno môžme spraviť vstupný pohovor v angličtine. Ja som povedala,že nie. Nebola som na to psychicky pripravená :D Teda aspoň to som si myslela. A hlavne mi bolo trápne rozprávať sa tam po anglicky keď vedľa sedeli nejakí druhí ľudia. Po krátkom presviedčaní a ponuke, že pôjdeme do druhej miestnosti kde budeme sami som teda na to pristala. Pracovníčka mi kládla rôzne otázky o mne, o mojich záujmoch, o škole a o tom ako by aj mala vyzerať moja budúca hosťovská rodina. Chvíľu sme teda konverzovali. Keď sme pohovor ukončili povedala mi, že sa na výmenný pobyt veľmi hodím. Najmä pretože bývam na internáte a rodičia sú rozvedení teda aj doma bývam s otcovou priateľkou a jej dcérou.
Keď sme odišli z EF išli sme ešte do jednej agentúry. Tá sa nám však nezdala natoľko atraktívna, tak sme sa rozhodli pre EF.
O niekoľko dní mi prišiel mail, s predbežnou prihláškou. Vyplnila som ju odoslala a zopár dní na to mi už prišili ďalšie veci na vypĺňanie. Dostala som aj svoje prihlasovacie meno a heslo na konto, kde som mala všetky materiály, ktoré bolo treba vytlačiť, vyplniť, a preskenovať. Boli to hodiny a hodiny vypĺňania a vybavovania všetkých papierov. Keď som však odoslala mojej koordinátorke posledný formulár, spokojne som si vydýchla a odpoveď na môj mail znela: gratulujeme si úspešne prijatá do programu, môžme ti začať hľadať rodinu. Bol to skvelý pocit, cítila som, že veci sa posúvajú vpred a pobyt v USA nie je už len môj vyźdušný zámok ...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára