Dnešný deň sa začal odporným ranným vstávaním, a výhovorkami typu: mami ja nechcem ísť do školy, je mi zle, máme len 5 hodín, to sa mi neoplatí :D Neuspela som. Tak som sa musela obliecť a pekne, krásne v úplne úžasnom, upršanom počasí, vybrať sa na stanicu, na autobus. V buse som stretla Mareka, môjho bývalého spolužiaka, tak sme cestovali spolu, už druhýkrát tento týždeň.
Hneď prvú hodinu v škole som mala angličtinu a písala som písomku. Z mojej obľúbenej témy minulé časy. Dostala som 3. Výborne, hneď je deň krajší. Ostatné hodiny nič zaujímavé, akurát ubiehali strašne pomaly. Po vyučovaní sme so Sisou išli na náš diaľkový autobus do Topoľčian. Museli sme utekať, pretože to máme tak akurát, na minútu presne. Po ceste som bola taká unavená, že som trikrát zaspala celkom tvrdým spánkom, ale vždy ma niečo po chvíli zobudilo.
Keď som dorazila do Topoľčian, išla som za maminou do roboty a odtiaľ sme išli kaderníčke. Išla ona ale ja som s ňou čakala. Po tom, ako sme sa konečne pobrali domov, sme na námestí uvideli žobráka. Takého mladého. Hovoril: ,,prosím pomôžte mi" . Bolo mi ho hrozne ľúto. Chcela som mu dať nejaké peniaze. Neviem prečo ale hanbila som sa. Keď som prišla domov už som to nemohla vydržať a rozplakala som sa. Ja som taká hlúpa, mala som mu niečo dať. Nemôžem sa predsa hanbiť za to, že som citlivý človek. Nabudúce sa už nebudem hanbiť a urobím dobrý skutok.
Neskôr sme išli ku krstnému Jankovi a k Miške. Trochu som sa hrala s ich deťmi Alickou a Aďkou. Cestou domov po Mravenisku som presvedčila maminu nech mi dá šoférovať. Tak mi dovolila zísť dole ulicou k domu. Je však prvého Apríla, tak som sa rozhodla, že spravím malý fórik a na prvej križovatke som odbočila, čím so si výrazne predĺžila trasu. Neskôr som to aj trochu oľutovala. Chodilo po ceste veľa áut, tak som si nebola až taká istá mojimi vodičskými schopnosťami. Musela som prejsť cez 4 križovatky (pravdaže nie svetelné, iba také obyčajné, so stopkami :D ale aj tak to bolo dosť náročné :D ) no a pri dome som to zakončila naozaj úžasne ked som zabrzdila o 50 m ďalej ako som mala. Ja som totiž namiesto brzdy stláčala spojku a presviedčala som maminu, že brzdy nejdú. :D
A ešte dohodla som sa s Jankom, že zajtra ráno ideme na Hrdovickú. To je niekde tu poblíž. Taká ľahká túra. Teším sa. Dlho som sa na to chystala.
A ešte, ďakujem všetkým, ktorí čítajú môj blog. Potešilo by ma keby ste príspevky hodnotili resp. komentovali a dali mi aj nejaké tipy, čo by vás zaujímalo, o čom by som mala napísať, prípadne ako by som mohla spraviť môj blog lepší a zaujímavejší.
:) L
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára